Rozprávku O troch grošoch pozná každý. O čom však môže byť výstava s názvom O TROCH CENTOCH sme mohli len tušiť. A práve preto sme sa vybrali do Detského múzea v Bratislave.
Aby sme na túto interaktívnu výstavu prišli pripravení, čo-to sme si o téme peňazí a ich histórii dopredu naštudovali. Veľmi dobrým pomocníkom nám bol pri tom dotazník, ktorý sme si pred odchodom spoločne vyplnili na interatívnej tabuli. A dobre sme urobili. S mnohými otázkami v ňom sme sa stretli aj priamo na výstave. Správne odpovede nám pomohli získať body k dobru a "zarobiť" tak peniaze na našu sporiacu kartu. Tú sme dostali hneď pri vstupe s počiatočným 10 € vkladom. I keď sa nám spočiatku zdalo narábanie s ňou veľmi zložité, rýchlo sme pochopili, ako funguje. Používali sme ju na jednotlivých stanovištiach, kde nám na ňu pribúdali peniaze. Nebolo to však zadarmo. Naučili sme sa, že peniaze nikomu z neba nespadnú a treba si ich najskôr zarobiť. To znamená, že sme museli vždy vynaložiť nejakú námahu, aby sa nám náš počiatočný vklad mohol zvýšiť. Ryžovali sme zlato, nahrali rozprávku, vytlačili sme si skutočnú bankovku, vyrobili svoju vlastnú mincu...
Počas prehliadky výstavy sme sa však stretli aj s takými stanovišťami, na ktorých nám naopak, peniaze z karty ubúdali. Mohli sme si vyskúšať, ako rýchlo sa znižuje hotovosť na karte pri obyčajnom nákupe alebo po zaplatení všetkých poplatkov spojených s každodenným životom (stravné lístky, mobilný telefón, cestovné, desiata, hodina klavíra...). I keď sa deti po čase začali týmto stanovištiam vyhýbať, uvedomili si, že život stojí peniaze a nie vždy im rodičia môžu kúpiť všetko, čo by si priali. Pomocou váh, na ktoré kládli na jednu stranu "zarobené peniaze" a na druhú tehličky s názvom výdavky, pochopili, že minúť môžu len toľko, koľko zarobia. Preto je podstatné dobre si zvážiť, za čo budú peniaze utrácať. V prvom rade musia pokryť náklady na živobytie a až keď im po ich odrátaní zostane nejaká časť, môžu porozmýšľať, na čo by ju chceli minúť. Najrýchlejšie však peniaze z karty mizli na stanovišti s názvom LUXUS. Tu sa deti dozvedeli, čo znamená ľudová múdrosť "vyhadzovať peniaze von oknom". Okrem toho, že si mohli skutočne vyskúšať vyhadzovanie peňazí von oknom, dozvedeli sa, za aké - k životu nepotrebné - veci sú ochotní niektorí ľudia míňať svoje peniaze.
Popri míňaní a zarábaní sme sa však dozvedeli aj veľa užitočných informácií o historickom vývoji peňazí, o výrobe dnešných bankoviek, o pôvode euromincí, ale aj o tom, ako sa dá odlíšiť pravá bankovka od falošnej. Našli sme i stanovište, na ktorom sme mohli našetrené peniaze darovať nejakej organizácii a vyskúšať si tak, aký je to pocit. Veľmi zaujímavý bol aj zlatý stan, v ktorom nám sám kráľ Midas vyrozprával legendu o tom, ako si prial, aby sa všetko, čoho sa dotkne, premenilo na zlato. Po čase však zistil, že zlato nie je všetko a oľutoval to. Existujú predsa veci, ktoré sa kúpiť nedajú - ako priateľstvo, šťastie, láska...
I keď sme strávili na tejto výstave o hodinu viac, ako sme plánovali, aj tak sme nevyskúšali všetko, čo ponúkala. Len niektorí si stihli vypočuť v slúchadlách výpovede detí, ktoré žijú na hranici chudoby či odsledovať video, kde o svojom ťažkom živote hovorili ľudia bez domova. Všetci však prišli na to, že aj keď sú peniaze v živote človeka veľmi dôležité, sami o sebe šťastie neprinášajú.
—————
