Niektorí výtvarníci sa umelcami stanú až po niekoľkých rokoch, nám sa to však podarilo z minúty na minútu. Prihodilo sa to v Trenčíne pri návšteve Galérie M.A.Bazovského.
Stačil čistý výkres, pár základných farieb a gumená rukavica, pomocou ktorej sme tvorili naše umelecké diela. Možno to bolo priestormi, v ktorých sa dlhé desaťročia zhromažďujú klenoty súčasného výtvarného sveta, možno dielami súčasných výtvarníkov, ktorí nás inšpirovali, možno zvolenou netradičnou technikou... Bez jediného slovíčka sme počúvali pokyny pracovníčky galérie a sústredene pracovali. O chvíľu sa nám pod rukami začali objavovať fantastické krajinky, dravé šelmy, pestrofarebné pávy, či netradičné domčeky. Niektorí sa riadili svojou náladou a pocitmi, iní sa snažili napodobniť štýl akademickej maliarky, Xénie Bergerovej, ktorej diela sme mali možnosť si prehliadnuť. Každá z prác však dokázala zaujať svojou jedinečnosťou a originalitou.
Verím, že pri pohľade na ne nám mamičky odpustia zbytky farieb, ktoré sme si nechtiac odniesli na našich svetríkoch. Raz darmo, umenie si žiada občas aj obete.
—————
