Poznáte ten pocit, keď sa zahľadíte na zimnú prírodu a okolitá beloba vás núti prižmúriť oči? Krajina zahalená do bieleho závoja pripomína v zime svojou farbou šaty nevesty. Takýto pohľad poteší nielen oči, ale aj srdiečko. Horšie je to však na jar, keď sa biela prikrývka roztopí a odhalí všetko, čo sa pod ňou ukrývalo. Vtedy už okolité kopce nie sú rozprávkovou krajinou. Zvyšky igelitových tašiek, plastové tégliky z jogurtov, nápojové obaly, nedopalky z cigariek, plechovky, paličky z nanukov... Pod každým kríkom či stromom nájdete svedectvo o tom, že v blízkom okolí žijú ľudia, ktorí si krásy prírody nevedia vážiť. Trávnaté plochy si mýlia s odpadovými nádobami, niektoré miesta dokonca so skládkami. Presvedčili sme sa o tom počas tematického Dňa Zeme, kedy sme sa pozreli na naše mesto očami budúcich generácií. Budú pyšné na svojich predkov? A čo povedia na takéto dedičstvo?
Najvyšší čas, aby sme si pripomenuli dôležitosť ochrany životného prostredia. Úvodná rozhlasová relácia nás v tento deň oboznámila s alarmujúcimi údajmi, ktoré ľudstvo vedú do záhuby. S vplyvom kyslých dažďov na našu planétu, s nebezpečným otepľovaním, výrubmi dažďových pralesov či ničivým vplyvom priemyselných odpadov. Aby sme si uvedomili, že ide o skutočnosť, ktorá sa nás bezprostredne dotýka, pozreli sme si prezentáciu s názornými ukážkami takéhoto ničivého vplyvu človeka na prírodu. Na niektoré obrázky znečistených vodných tokov či vtákov a rýb uhynutých v dôsledku ropných havárií sa pozeralo naozaj veľmi ťažko. Aby sme dokázali, že my sa k prírode dokážeme správať s úctou a rešpektom, ktorý si zasluhuje, zmerali sme si svoje sily v krátkom vedomostnom kvíze. Najskôr sme si však zopakovali svoje vedomosti v pracovnom liste zameranom na správne separovanie jednotlivých zložiek odpadu. Aj vďaka nemu sme dokázali mnohé otázky zodpovedať správne.
V ďalšej časti dňa sme si so žiakmi 2.B triedy vytvorili spoločnú "Mliečnu dráhu". Na jej tvorbu sme potrebovali obaly z mliečnych výrobkov (etikety a krabičky zo syrov, hliníkové fólie z jogurtov, nápisy MLIEKO z krabíc od mlieka...). Keďže sme chceli, aby rozmery našej dráhy boli čo najväčšie, začali sme obaly zbierať už sedem dní pred samotným Dňom Zeme. Najskôr sme ich všetky spočítali (1207 kusov), a potom sme ich lepili do tvaru špirály na obrovský kartónový papier. Cieľom tohto nášho výtvoru bolo nielen zvýšiť konzumáciu mliečnych výrobkov, ale najmä spoznávať materiály, z ktorých sú potravinové obaly vyrobené (papier, plasty, kov, kombinované obaly), aby sme ich dokázali správne separovať. Následne sme našu "Mliečnu dráhu" inštalovali do vestibulu pavilónu B a dotvorili ju básňou, ktorú sme vymysleli na hodine čítania. Zamerali sme sa v nej na všetky krásy našej Zeme, ktoré vnímame pomocou zraku, sluchu a čuchu. Dali sme jej názov
OSLAVA ZEME
Otvor oči. Čo vidíš?
Jabloň čerstvo zakvitnutú, včielku v kvete zabudnutú.
Pstruha v čistom potoku, rieku veľmi hlbokú.
Salamandru na kameni, jašteričku pri prameni.
Západ slnka nad horami, chrobáčiky pod listami.
Hmlu, ktorá sa ticho dvíha, rybu, čo sa v rieke mihá.
Krásnu veľkú jedľu, pod ňou malú bedľu.
Rybník s vodou čistou, horu plnú listov.
Za kríkmi sú jelene, v diaľke kopce zelené.
Vtáčiky tu lietajú, mláďatká si chovajú.
Motýle sa hrajú, dobre sa tu majú.
Nadýchni sa. Čo cítiš?
Zem hlboko pooranú, trávu práve pokosenú.
Riečnu vodu chladivú, zimu tuho mrazivú.
Vzduch po daždi prečistený, strom na husto olistený.
Zakvitnuté parky, stráne, v lese pasúce sa lane.
Vôňu jesenného lístia, búrku, čo sa práve chystá.
Vypočuj si štebot vtákov, hromobitie tmavých mrakov.
Potôčik, čo slabo žblnká, keď za vlnkou beží vlnka.
Letný dážď, čo jemne padá, rosu, čo na listy sadá.
Ticho, ktoré zavládne, keď sneh všade napadne.
Vypočuj si vetríček, ako spieva sláviček.
Šuchot listov vo vetre, spevy vtákov na vetve.
Tichý bzukot včeličiek, dupot srnčích nožičiek.
Zataj dych a pozri vôkol, neruš tento vzácny pokoj.
Krásna je tá naša Zem, a preto len tu žiť chcem!
Nezničme si tento raj! Prilož ruku, pomáhaj!
No a aby sme nazostali len pri slovách, pristúpili sme aj k činom. Najskôr sme si zašli na naše tajné miesto, na ktoré sme si v októbri zakopali nezvyčajný poklad - starú ponožku (presakuje cez ňu voda a vlhkosť z pôdy), do ktorej sme vložili rôzne druhy odpadu. Našou úlohou bolo zistiť, ktoré materiály sa v zemi odvtedy rozložili a ktoré nie:
Odhad (17.10.2012):
| Úplne sa rozloží: | Vôbec sa nerozloží: |
| ohryzok, obväz, cukrík, rožok, zemiaková šupka, špajdľa, ceruzka, krieda, polystyrén, viacvrstvový obal z mlieka (TETRAPAK), papierová vreckovka, puzzle, látka, šupka z banánu, papierový obal zo syra | guma, orechová škrupina, kovový uzáver z fľaše, plastová lyžica, drevená korálka, kovový šrób, sklenená črepina, alobal, drôt, zatvárací špendlík, kožený remienok, korková zátka, plastový uzáver zo šampónu, špagát |
Skutočnosť (22.4.2013):
| Úplne sa rozložili: | Čiastočne sa rozložili: | Vôbec sa nerozložili: |
| rožok, ohryzok, cukrík, šupka z banánu, papierová vreckovka | kožený remienok, papierový obal zo syra, zemiaková šupka, krieda, puzzle, orechová škrupina | obväz, špajdľa, ceruzka, polystyrén, viacvrstvový obal z mlieka (TETRAPAK), látka, guma, kovový uzáver z fľaše, plastová lyžica, drevená korálka, kovový šrób, sklenená črepina, alobal, drôt, zatvárací špendlík, kožený remienok, korková zátka, plastový uzáver zo šampónu, špagát |
V závere dňa sme stihli ešte vyzbierať odpadky na Záhumenskej a Kukučínovej ulici. Vyzbrojení ochrannými rukavicami sme spoločnými silami vyzbierali niekoľko plných vriec, ktorých obsah sme následne roztriedili do farebných zberných nádob. S pocitom dobre vykonenej práce sme sa unavení vrátili do školy. Dúfame, že našimi skutkami sa inšpirujú aj ostatní ľudia a nebudú si naše mesto mýliť viac so smetiskom.
—————
